ÚRYVOK 2:

Hrubý domáci produkt (HDP) je súčet všetkých tovarov a služieb, ktoré vyprodukuje daná krajina (štát) za jeden rok. Samozrejme, veľká krajina, krajina s veľkým počtom obyvateľov vyprodukuje viac tovarov a služieb, vyprodukuje vyšší HDP ako malá krajina. Preto, aby sme vedeli objektívne porovnať HDP jednotlivých krajín, tak ho delíme počtom obyvateľov. Výsledkom je HDP na obyvateľa, čím dosiahneme objektívne porovnanie momentálnej (v danom roku) ekonomickej sily jednotlivých krajín. Zámerne som uviedol slovíčko „momentálnej“, pretože takýto výpočet neodzrkadľuje nahromadený kapitál danej krajiny.

Príklad: Približne pred tromi rokmi sme predbehli Maďarsko vo výške HDP na obyvateľa. Keď som s kamarátom vlani (2013) prechádzal cez Maďarsko, tak sa veľmi čudoval, že napriek tomu, že máme vyšší HDP a dokonca aj vyšší priemerný plat, tak Maďarsko v očiach turistu vyzerá oveľa modernejšie. Majú viac diaľnic, upravenejšie, čistejšie a modernejšie mestá a dediny, menej schátraných autobusových zastávok, menej zruinovaných a opustených fabrík, viac zrekonštruovaných rodinných domov. Dokonca môj bývalý japonský šéf (šéfoval štyrom krajinám: Rakúsku, Česku, Slovensku a Maďarsku), raz, keď sme tri dni cestovali po Slovensku a prechádzali okolo ikstej spustnutej a zdevastovanej budovy povedal: „V Maďarsku nevidno tak veľa zruinovaných budov.“

Odpoveďou je práve nahromadený kapitál. Keďže Maďarsko bolo celé desaťročia ekonomicky výkonnejšie ako Slovensko (malo vyšší HDP na obyvateľa ako Slovensko), tak sa to, samozrejme, prejavilo v rozvinutosti krajiny a nestačia dva – tri roky na to, aby sme zmazali rozdiel, ktorý sa budoval desaťročia.

Myslím si, že názornejšie to vysvetlím na inom príklade. Sú dvaja susedia. Jednému sa darí extrémne dobre, druhému priemerne. Jeden je vrcholovým manažérom v nadnárodnej firme, druhý je bežným zamestnancom v automobilke. Jeden si počas rokov práce na pozícii manažéra postavil luxusný dom s bazénom, jazdí na BMW, chodí na drahé dovolenky. Druhý žije v starom dome po rodičoch, ktorý svojpomocne postupne rekonštruuje, jazdí na škodovke z autobazáru a na dovolenku chodí do Chorvátska. Zrazu nastane obrat. Ako to už v rizikových pozíciách vrcholových manažérov chodí, tak tento manažér príde po dvadsiatich rokoch o prácu. Stal sa nezamestnaným. Jeho sused pracujúci v automobilke očakáva, že sa karta konečne obráti a teraz sa bude dariť lepšie jemu. Prepáčte, viem, nepekná vlastnosť, ale verte mi, uvádzam ju iba pre názornosť. Prešli tri roky, prvý sused je stále nezamestnaný, druhý sused pracuje stále v tej istej fabrike, dokonca si kariérne i platovo polepšil. Ale nejde mu do hlavy, ako je možné, že prvý sused sa stále vozí na drahom aute (dokonca si kúpil nové BMW), stále jazdí na drahé dovolenky a ani inak nebadať, že by nejakým zásadným spôsobom utrpel jeho životný štandard. Prečo je to tak? Odpoveď som už uviedol v prípade Maďarska: nahromadený kapitál. Keď si prvý sused v časoch hojnosti nahromadil (odložil) dosť peňazí na horšie časy, tak teoreticky môže druhého suseda dráždiť trebárs aj ďalších desať rokov.

Avšak kapitál môže byť nahromadený dvoma spôsobmi, takpovediac „zdravým“ a „nezdravým.“ Zdravý spôsob je prirodzený, zabezpečený zdravou ekonomikou. Nezdravý spôsob nahromadenia kapitálu je život na dlh, zadlženosť danej krajiny, v tomto prípade Maďarska. Moderná infraštruktúra môže byť vybudovaná na štátny dlh a výstavba a rekonštrukcia rodinných domov môže byť zrealizovaná preúverovanosťou obyvateľstva. Nahromadili síce kapitál, ale za akú cenu?

DOSLOV, str. 84 – 85